Past and Present : Interpreting the Chant Notations of the Pray Codex = Minulosť a súčasnosť : notačné vrstvy v Prayovom kódexe

Gilányi, Gabriella (2023) Past and Present : Interpreting the Chant Notations of the Pray Codex = Minulosť a súčasnosť : notačné vrstvy v Prayovom kódexe. MUSICOLOGICA SLOVACA, 14 (1). pp. 35-54. ISSN 1338-2594

Preview

Text Musicologica1_2023_03_Gilanyi_fin.pdf - Published Version Available under License Creative Commons Attribution Non-commercial. Download (4MB) | Preview

Abstract

The paper examines the music scripts of the Pray Codex (Budapest, National Széchényi Library, Mny 1), one of the most important manuscripts of 12th-century Central European cultural history. This is not the first time that a systematic music paleographic review has been carried out: decades ago, the noted plainchant scholar, Janka Szendrei, subjected the notations of the codex to a detailed analysis, some of which she considered to be the earliest surviving examples of Esztergom staff notation. However, more recent studies have shown that the neume compositions of the 12th-century examples of the Pray Codex are rather undeveloped compared to the 13th–14th century Esztergom notation. There are no definitive neume forms, but there is a very rich range of variants belonging to a single neume type. Can this set of signs be considered Esztergom notation? In order to answer this question, contemporary comparative sources – the Krakow and Šibenik codex fragments – were also studied, and our examination made use of the most advanced digital techniques. We also tried to go further than Janka Szendrei as regards isolating and characterizing the notations of the Pray Codex, while also exploring the genesis of the Esztergom notation and, above all, by examining the role the French university peregrinations of Hungarian archpriests may have played in the formation of the musical literacy of the 12th-century Kingdom of Hungary. | Prayov kódex, uložený v Národnej Széchényiho knižnici v Budapešti pod signatúrou Mny 1, je jedným z najvýznamnejších a najvšestrannejších písomných prameňov kultúrnej histórie strednej Európy. Jeho obsahové vrstvy poskytujú témy a podnety pre viacero vedeckých disciplín vrátane dejín liturgie, umenia, medicíny, literatúry a hudby. Svojou všestrannosťou tak rukopis prispieva k tvorbe uceleného obrazu kultúrnych dejín stredoeurópskeho regiónu na konci 12. storočia, vrátane vysokej kultúry vtedajšieho Uhorska. V predloženej štúdii sa zameriavame na analýzu typov hudobnej notácie zachytených v rukopise. Nie je to prvýkrát, čo sa hudobné zápisy kódexu stávajú predmetom systematického hudobnopaleografického bádania: maďarská bádateľka Janka Szendrei sa vo svojich dvoch základných prácach (Középkori hangjegyírások Magyarországon. Műhelytanulmányok a magyar zenetörténethez 4. Budapest : MTA Zenetudományi Intézet, 1983; A „Mos patriae” kialakulása 1341 előtti hangjegyes forrásaink tükrében. Budapest : Balassi Kiadó, 2005) ako prvá zamerala na identifikáciu a analýzu jednotlivých notačných vrstiev rukopisu. Domnievala sa, ze niektoré notované zápisy reprezentujú najstaršie príklady tzv. ostrihomskej notácie a zároveň prvé doklady moderného hudobného písma používajúceho linajkový systém na území strednej Európy. Z dnešného pohľadu, postaveného na neporovnateľne širšej pramennej základni, si však tento názor vyžaduje upresnenie a čiastočnú modifikáciu. Najnovšie výskumy v oblasti hudobnej paleografie poukázali na skutočnosť, že neumové štruktúry v Prayovom kódexe sú v porovnaní s ostrihomskou notáciou 13. a 14. storočia primitívne a nevyzreté. Neexistujú ustálené formy jednotlivých neúm, ale naopak, existuje množstvo variantov, z ktorých sa až neskôr a postupne, v procese dozrievania vykryštalizujú definitívne tvary. Niektoré neumy sú zastúpené stredofrancúzskymi i métskymi tvarmi, ktoré vystupujú ako rovnocenné alternatívy. Dá sa tento súbor notačných symbolov vôbec nazvať ostrihomskou notáciou? Ako ju možno definovať vo svetle neskoršieho vývoja? K problematike sme pristupovali z troch aspektov. (1) Porovnali sme notačné systémy sakramentára s notáciou nedávno objavených fragmentov pochádzajúcich z rukopisov vzniknutých v 12. storočí na území Uhorska. Ide predovšetkým o tzv. krakovský fragment, objavený v roku 2015, a o fragmenty zo Šibeniku, ktoré boli síce známe v minulosti, kvôli nedostatku kvalitného fotografického materiálu však doposiaľ nemohli byť podrobené dôkladnej analýze. (2) Využitím možností modernej digitálnej technológie boli odhalené nové, doposiaľ neviditeľné pisárskonotačné vrstvy rukopisu, ktoré umožnili rekonštruovať jednotlivé fázy vyhotovenia opisu a stanoviť chronologické poradie notových zápisov. 3. Dôkladná analýza neumových zápisov Prayovho kódexu nás zaviedla k počiatkom ostrihomskej notácie, odhaľujúc pozadie, dôvody a etapy procesu zavedenia linajkového systému. Ako kľúčové sa ukázali kultúrnohistorické vplyvy smerujúce v 12. storočí z Francúzska do Uhorska: zdá sa, že „modernizácia” notácie sa realizovala v dôsledku inovatívnych postupov v oblasti hudobnej teórie na jednej strane, a peregrinácie uhorských prelátov v Paríži na strane druhej. Z toho dôvodu sme sa v predkladanej štúdii sústredili na prieskum a hodnotenie francúzskeho vplyvu, a v tejto súvislosti na historickú rekonštrukciu genézy ostrihomskej notácie.

Actions (login required)

Edit Item