Využitie digestátu vo výžive trvalých trávnych porastov

Kováčiková, Zuzana and Vargová, Vladimíra (2022) Využitie digestátu vo výžive trvalých trávnych porastov. ACTA AGRONOMICA ÓVÁRIENSIS, 63 (1). pp. 147-161. ISSN 1416-647X

Preview

Text EPA03114_acta_agronomica_ovariensis_2022_1_147-161.pdf - Published Version Download (935kB) | Preview

Abstract

Príspevok obsahuje výsledky výskumu overenia nových možností využitia digestátu vo výžive trávnych porastov. Digestát vzniká ako produkt pri procese kofermentácie rastlinnej a živočíšnej biomasy pri výrobe bioplynu. Experiment bol založený počas rokov 2018 až 2019 na poloprírodnom trávnom poraste, v lokalite Radvaň neďaleko Banskej Bystrici, v nadmorskej výške 427 m. Pokus pozostával zo 4 variantov (nehnojený porast; porast hnojený digestátom zo 100 % hnojovice; porast hnojený digestátom z 80 % hnojovice a 20 % fytomasy a porast hnojený digestátom zo 60 % hnojovice a 40 % fytomasy). Trávy porast bol využívaný trojkosným spôsobom. Pôdny typ je kambizem, pôdny druh hlinitá až hlinito piesočnatá pôda, s počiatočným pH (KCl) 7,18. Hnojenie digestátom sa pozitívne prejavilo na zvyšovaní produkcii sušiny. Všetky tri faktory (rok, aplikácia digestátu a kosba) signifikantne (P˂0,01) ovplyvňovali produkciu sušiny. Na variante hnojenom digestátom zo 60 % hnojovice a 40 % konzervovanej fytomasy, bola zaznamenaná najvyššia produkcia sušiny (4,75 t.ha-1 ). Variant s aplikáciou digestátu z 80 % hnojovice a 20 % fytomasy poskytol v priemere najvyššie hodnoty dusíkatých látok (155,68 g.kg-1 ), najvyššiu koncentráciu vápnika (12,40 g.kg-1 ) a horčíka (3,70 g.kg-1 ). Nehnojený variant mal najvyšší obsah fosforu (3,67 g.kg-1 ) a draslíka (23,39 g.kg-1 ). Aplikácia digestátu nemala štatisticky významný vplyv (P˂0,01) na obsah P, Ca a Mg v nadzemnej fytomase.

Actions (login required)

Edit Item