FROM THE HARMONIES USED IN FOLK MUSIC TO THE HARMONIZATION OF FOLK SONG ARRANGEMENTS

Richter, Pál (2013) FROM THE HARMONIES USED IN FOLK MUSIC TO THE HARMONIZATION OF FOLK SONG ARRANGEMENTS. In: Hudba – Integrácie – Interpretácie – Music - Integration – Interpretation. Univerzita Konstantina Filozofa v Nitre, Nitra, pp. 109-148. ISBN 978-80-558-0461-3

Preview

Text richter_Folk Harmonization.pdf Download (842kB) | Preview

Abstract

According to the data, and sources Bartok did not consider the of use harmony essential for the style of this musical culture based on the peasant music first of all of the Hungarians, Romanians, and Slovakians. We must not forget that he became familiar with folk music mostly through unison singing. And due to the small amount of data [concerning harmonizations in folk music] as compared to the totality of the collected material, he simply did not have the chance to assess the gravity of the issue. It was only much later, that issues of folk harmonization were subjected to a comprehensive examination. Some practices of the harmonization notated in historical sources of the 17th–18th centuries similar to that in folk music. All of them should be compared with the harmonization in the folk song arrangements of Bartók and Kodály. The main difference is that the accompaniment created by these composers is always structured according to the individual voices in simpler or more complex ways. In contrast of this kind of complexity, the folk music practice uses an accompaniment where the harmonization tend and like to follow the melody. The harmonies come into being as a result of a relatively simple procedure and actually the melody appears in every part of the accompaniment. This phenomenon is similar to the functional-like harmonizing found in the folk music practice, where each member of the instrumental ensemble seeks to play the sensitive leading tones of the melody. | Podľa údajov a zdrojov Bartók nepovažoval používanie harmónie za zásadné pre štýl hudobnej kultúry založenej na roľníckej hudbe - v prvom rade Maďarov, Rumunov a Slovákov. V tejto súvislosti nesmieme zabudnúť, že sa s ľudovou hudbou zoznámil vďaka spevom unisono. Vzhľadom na malé množstvo získaných dát [o harmonizácii v ľudovej hudbe] v porovnaní s celkovým zhromaždeným materiálom, jednoducho nemal možnosť posúdiť závažnosť problému. Až oveľa neskôr sa problematika ľudovej harmonizácie podrobila komplexnému preskúmaniu. Niektoré postupy harmonizácie zapísané v historických prameňoch zo 17. a 18. storočia sú podobné ako v ľudovej hudbe. Všetky by mali byť porovnané s harmonizáciou v zbierkach ľudových piesní Bartóka a Kodályho. Hlavným rozdielom je, že sprievod vytvorený uvedenými skladateľmi je vždy štruktúrovaný podľa jednotlivých hlasov. Na rozdiel od tohto druhu zložitosti, ľudová hudba využíva sprievod, kde harmonizácia ma tendenciu sledovať melódiu. Harmónie vznikajú v dôsledku pomerne jednoduchých postupov a vlastne melódie sa objavujú v každej časti sprievodu. Tento jav je podobný funkčnému harmonizovaniu, ktorý sa objavuje v praktikách ľudovej hudby, kde každý člen inštrumentálneho súboru sa snaží hrať citlivo vedúce tóny melódie.

Actions (login required)

Edit Item